Pachâ nahta na byuh kaw tyh hrapa la chyhsa alâ
patluap'enawh - a thai patluapa-nahzy, Writer rôhnahpa-nahzy, Sportsmen rônahpa nahzy, riahpha patluapazy nata khihtlâh
châta
nata râh
châta
hmo phapa nata moh pathâna a tlôkheituhpazy cheichalona nata
palyupalihna ‘Award’ ama pie tyhpa, India râh châ sala Bharat Ratna zy, Padma Bhusan zy et al; a khizaw pôhpalôhpa(International) lia châ sala Noble Prize zy a châ
aw. Cha lymâ
rônah
ngaitapazy cha dao awpa byuh paru kawna ei hnei hra – pie pakhua awpa ta.
Cha hawhpazy vaw reih hra na ta, nama pahneizy taihta a chhi
pâ
ngâkaw
ngyu aw; thokha chhochhi la a lyu lei tupa vâta nama hie taihta chhao a hâh
pâ
ngyu thei aw; “â hâti palôhru ny tlâ a rei hra bao” thokhazy nama vaw tah pâ ngyu
thei aw. Kei, thaina nata sona a hnei leipa he hawh lymâ dao
nawpa sâkha
hmah y leipa ta, dao beih va na aw tahpa ei pahnopasia ngaita kaw. Lymâ rônah
kawpa ama hlâ khai tawhta ama lâ pakhua hapa chhao rei awpa a y hôlô. Indian
Writer thai-patlua-chônô Puh Khuswant Singh (L) deikua a lymâ rônah kawpa a pie
pakhua. ‘Dirty Old man’ hela paw nota lei ly a châ.
Puh Khuswant Singh (L) he zyhna (Religion) hnei vei tah mawh sila, zyhna ei
hnei atah hra tlô; Khazohpa la y cheingei ta, deikua cha Khazohpa cha ahy
maw taotuhpa tah palôh a pha hapa chyhsa a châ (Mongyu reih ta ‘Agnostic’
ama tahpa chi he a châ). A paw nata nô Sikh ama châpa vâta ano chhao Sikh hawhta â reih tyh hra. Kô I974 liata Indian palyupalihna ‘Award’ rônah
kawpa ‘Padma Bhusan’ ama hlâpa cha India pheisaihzy ta Golden Temple ama
thyuhnao(Attack)-pa vâta a hiehâh ta, palôhchhiepa ta nata pathi-iapa ta apalôh
tlâh leina pamosa n’awpa ta Kô 1984 lia kha ama palyupalihna lymâ rônah
ngâsâpa cha India Sawkhâ lia apie pakhua. Ei o-pa paw ta lâthlôh kiah liata
ie-chawhpa ahmô nahta “Lakher ek” atah tyh vâ hro hro ta chhao India sawkhâ lia
palôh tlâh leina pamosa nawpa ta ei pie pakhua byuh rai rai hra.
Keima ta pie pakhua eina
byuhna chhâpa sâkha heih la, he hawh ‘Award’
rônahpa he dao tlâhpa nata aphupa ama piepa hlâta reithei-chhothei
viapa; a chhu tiama viapa nata reikheituh hnei phapazy; hmiamo y viapa nata hmotaothei
viapa-nahzy ama dao tyhpa hawhta ei pahno vâta (A dao hapa nah zydua ei tahna châ leipa ta, thokha), cha cha ei
pahnona ei palôhru ngâlah ta pahno leipa ta, mo ta hmô na ta, nahkhao ta ei
thei pâ hra. Barack Obama, U.S.A
President a vaw châpa taw nahta khizaw palyupalihna
rônah chaipa ‘Noble Peace Prize’ ama hlâ, atahmâ deikua Obama ta U.S.A President
a châ chhôhta(2009-2017) râh châta ataopa
khâhmah pahno leipa ei ta (Osama Bin Laden athie tahpa hleikhô), a khizaw
pôhpalôhpa ta ama ngiapachhie bie rei ei ta, ama paphôh. Chacha, atahmâno eima khizaw siezie nata sie lymâ awpa châ tlôh.
Eima râh nata khihtlâh châta ahriatuh hmeiseipa; eima khihtlâh
châta achao mathlai pua nga taihta vaw hria ta hniehnôh lai kawpa miah taotuhpa-nah
deikua palyupalihna noh avaw tlô nahta my pakhei pita,eima pahno lei
pakhei – khizaw ama charei daihti liata
nata ama thi tawhta chhao. India Freedom Fighter Puh Mahatma Gandhi kha Noble
Peace Prize dao thei awpa ta ‘Nominee’ lia eihrawh(10) hlei ahlao, eikha hmah
dao vei atanoh taih.
Nohto ta TV nata Thâtihbu (Front page) liata alâpa nah deikua a
rônah thei chaina dâh hawhta palyupalihna zydua pie ei ta, ama rao lia pawpi-ri
atlô khao lei na taih pa-ao ei ta, chyuchalona torai ta ama tobi lyma – âmo pazituhpa nah chhao ta. Cha cha, keimozy ta rei hra pita eima chho hrapa deikua lôpano
biechhopa hawh deita châ tlôh. Puh J.F Laldailova (L) ta târi noh 19.07.1977 liata alahpinô Ethel L. Zari chapaphaopa sâkhapa liata apha ei tah hrapa “Where is your philosophy, Ethel? Have you
forgotten that this world is not made for happiness” atahpazy taihta mothlaw lia avaw lâ pâ ngâkaw. Eima râh chhituhpenawh ta ti miah padohsapa maih cha pua kaw hra sala, mo pasopa ta do rua ruapa
byuh tlôh. Nôpo âchhih ta, hupo âchhih.
Heta ei rei ngâkaw no a sahmia
chhao ei hmô beih leipa, a chuna châbu a rohpa [Mara achunabu Py khana(1) tawhta py palihna(4)taihta] ei vaw chu hmâpa vâta chhao châlei pata, Mara sawzy literature ky lâ
thata hniehnôh miah taopa vâta Kô 2018 liata Indian Civilian Award ‘Padma Shri’
Azyuh-paw Puhpa A. Zakia cha ‘Education and Literature’-field liata a daopa vâta alykhei na ta, ei vaw palai kaw
hra – ki kha tawhta. Puh A. Zakia ''Salaam Namaste'. India sawkhâ liata ei palôh tlâh leina nata hiehâhna
chhao, ‘hiehâhna nata palôhtlâh leina’ lâta a vaw palie haw.
No comments:
Post a Comment